Cannons

photographs by vikky.salmon

Kanóny to sú delá, keď ovplyvňujú diela.

To vám je teda sila!

29092015

Stimulus

photographs by vikky.salmon

Space stimulates movement.

You need to be careful in order not to get hurt.

You can either be told the directions or you take the instinctive lead.

It seems like following the heart can take you to the unknown.

I ain't saying it will take you the right way.

But surely it will be more colourful and distinct.

Thanks to my dear friend Sisa for making these come to life.

xxx

Priestor podnecuje pohyb.

Treba si dávať pozor, nech sa nezraníte.

Buď sa orientujete podľa súradníc alebo sa necháte viesť inštinktom.

Zdá sa, že ak sa necháte viesť srdcom spoznáte nepoznané.

Nehovorím, že budete mieriť správne.

Ale určite to tam bude oveľa farebnejšie and odlišné.

Ďakujem, Sisa.

28092015

naruby

photographs by vikky.salmon

To, čo sa mi zdalo ako preskočená kapitola v mojom živote,

vrátilo sa naspäť, udialo sa naruby.

xxx

That, which seemed like a chapter that I have omitted in my life,

came back, returned, all of it happened up-side-down.

27092015

*3

photographs by vikky.salmon

Apparently it has been 3 years since this all come about.
And all I can say is that it has been a fabulous roller coaster ride.
Shall I wish it Happy Birthday?

xxx

Vraj sú tomu už 3 roky, čo sa toto tuto postavilo na nohy.
Jediné, čo chcem dodať je, že to bola je super jazda!
Mám aj popriať Všetko najlepšie?


26092015

TOK

photographs by vikky.salmon

For all the nights we've spent out there.

Inside the constructivist cube.

Thank you!

xxx

Za všetky tie noci strávené von, na betónovom nádvorí.

V konštruktivistickej kocke.

Ďakujem!

23092015

Pijem

photographs by vikky.salmon

22092015

Sloboda

photographs by vikky.salmon

Nobody sees those blisters after sharpening for hours.

xxx

Nik nezočí pľuzgiere, ktoré navierajú po hodinách strúhania.

21092015

Space

photography by vikky.salmon

We are part of a space, and space shapes our lives to a large extent.

We are nurtured, we grow up, we live in a squat.

A spot with its own dynamics, a system that applies its own rules of survival.

We are meant to be on a specific place at a particular time, as has been planned and organised.

Just like I.

I was supposed to have spent nearly a quarter of my life in this concrete constructionist cube.

Instead, I have spent it inside of post-war renovated apartments some 200 kilometers away.

Initially, I felt the first space was home. I lamented.

As soon as I was asked, whether I don't consider myself a citizen of the northern country, I though NO!

But with time, 

Sunday goodbyes have stopped being so painful, 

as I had people and places to look forward to up there.

I started to enjoy the changing balance, that fine line.

As long as I was on the move.

As soon as I got back to the first home, back home I should say, I realised I didn't know many.

But when I was up there, I was still considered the foreigner.

I felt unsure of where I suited.

Started questioning where home was.

And it seemed like I was living a double life.

xxx

Sme súčasťou priestoru, ktorý nás do veľkej mieri formuje.

Vychovávajú nás, rastieme, žijeme v peliešku.

Na mieste s vlastnou dynamikou, bojom o prežitie.

V danom čase na danom mieste, tak, ako to bolo naplánované.

Tak ako ja.

V tejto konštruktivistickej betónovej kocke som mala prežiť skoro štvrtinu svojho života.

Stalo sa však tak, že som ju prežila v prerobených povojenných bytoch 200 kilometrov od domova.

Na začiatku sa mi zdalo, že prvý spomínaný priestor je domov. Lamentovala som.

Kedykoľvek sa ma ktosi opýtal, či sa necítim byť obyvateľom tej severskej krajiny, v duchu som si pomyslela: "LEN TO NIE!"

Ale časom,

smútok spojený s nedeľným lúčením strácal na intenzite,

pretože som sa mala na koho a čo tešiť tam hore.

Začala som si užívať tú dynamiku balancovania na tenkej hrane.

Teda, pokiaľ som bola v pohybe.

Akonáhle som sa vrátila do prvého domova, mala by som povedať len domova, uvedomila som si, že nepoznám veľa.

Avšak, ak som bola aj tam hore, považovali ma za cudzinca.

Nebola som si istá, kde zapadám.

Začala som premýšlať nad tým, kde je domov.

Zdanie vravelo, že žijem dvojitý život. 

But now I know that I ain't. Because these two spots are starting to merge, mix and match. 

Something I could have never imagined before.

Something that seemed so unbelievable and I feared that moment to come.

However I understood.

I feel, that sitting in one spot is not for me at the time.

Although I have shed a thousand tears in mourning over the place I have left,

I know,

that if it wasn't for that,

I would never be the person I am and where I am.

And it's becoming more clear, that with time, I am able to understand more.

Or at least I like to think so.

Patience. Just be patient, dear patient.

Is that all?!

xxx

Teraz však viem, že tomu tak nie je. Pretože tie dva priestory sa začínajú prelínať, mixovať a dopĺňať.

Niečo, čo som si nikdy nevedela predstaviť.

Niečo, čo sa zdalo byť neuveriteľné a ja som sa toho bála.

Avšak pochopila som.

Na teraz viem, že sedieť na jednom mieste pridlho nie je pre mňa.

Aj keď som vyronila asi tisíc sĺz nariekaním za miestom, ktoré som opustila,

viem,

že keby niet toho,

nikdy by som nebola
tým, kým;
tam, kde
som.

Stále viac si uvedomujem, že s časom toho rozumiem viac.

Teda, aspoň si to tak rada beriem.

Strpenie.

A to je všetko?!

20092015

Home

photographs by vikky.salmon

I have always dreamt of living somewhere in the region of Scandinavia,

that's why the fauna present in the name, that's why there always stands a double K.

I have dreamt, partly started planning for.

However, I have not considered one circumstance, or at least not until now.

The dark, that is there 24/7 for a couple of months.Would I be able to deal with it?

I am not able to answer yet,..

If it is the kind of autumn dark, that makes the day come to an end early, 

leaving you sitting in your room all by yourself,

wandering where all the liveliness has gone,

no, thank you.

However, if it is the dark you wait for to hide away from the hot sunny day,

the dark that cools you down just about right,

hell, yes!

The second dark would however not be complete without a couple more things. 

It's the dark that lets you carry out new projects,

shoot new photography.

It's the dark where you are unsure of exact moments to come, but you still feel safe and cozy. 

And you wish light was to never show up again,

therefore you quickly go to bed, just before the sunrise.

Because as soon as the light shines, all wanders away.

Just like I do.

xxx

Dlhšie snívam o škandinávskom nažívaní,

preto sa v mene nachádza toľko fauny, preto vždy ten preklep s dvojitým K.

Snívam, a čiastočne plánujem.

Avšak, do tejto chvíle som nepremýšľala nad jedným. 

Tmou, 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Dokázala by som sa s ňou vysporiadať?

Odpoveď ešte nepoznám...

Ak ide o jesennú tmu, ktorá dáva stop dňu skorej, než by sme si priali,

a necháva nás tvrdnúť doma samých premýšľajúc,

kde sa všetka živelnosť podela,

nie, veľmi pekne ďakujem!

Ak však ide o tmu, na ktorú spráhnutí tak dlho čakáme po horúcich letných dňoch,

tmu, ktorá nás príjemne schladí,

si píš, že áno!

Treba pamätať, že druhý verzia je nekompletná bez pár malinkých detailov.

Ide aj o tmu, ktorá dáva zelenú novým projektom,

dovoľuje fotiť a skúšať nové.

Tmu, ktorou si nie sme istí a nevieme, čo od nej čakať, avšak aj tak sa cítime bezpečne a útulne.

Želáš si, aby slnko nikdy nevyšlo,

a preto tesne pred svitaním zaliezaš do postele.

Pretože akonáhle slnko uzrie svetlo sveta, všetko sa rozuteká.

Tak, ako ja.

11092015