Zobrazujú sa príspevky s označením fine art. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením fine art. Zobraziť všetky príspevky

piatok 30. októbra 2015

Pairs






artwork by vikky.salmon

Apparently all comes in pairs.
I do not know.

xxx

Vraj všetko funguje v pároch.
No ja vám neviem.


30102015

nedeľa 25. októbra 2015

sPOts







collages by vikky.salmon

When you come to accept what is around and stop denying it.
Because otherwise you end up finding yourself running in circles, 
looking for the good place at the right time.
And in fact, when you stop and have a look around, you might figure out it's here.
It's just a matter of your decision,
what you make of the nowhere.
A no-where or a now-here? 

And support from those around you!

I am aware of the fact this place maybe perceived a little too full of 
shallow sounding positive notes and motivational quotes.
But, this place was born in order to spread around the positive,
to share my work and create a perception of existence I enjoy.

After all, it's what you perceive it to be.

sPOts is a new project mapping down the places
of a city I have not come to fully accept yet.
A materialisation of the thoughts I have put down in words a few lines above.


xxx


Dá zabrať zaakceptovať to, čo je tu a teraz a prestať to odsudzovať.
Pretože inak sa to končí tak, že beháme dokolečka, do nekonečna,
postrádajúc to pravé miesto v správnom čase.
Ostáva to len na našom rozhodnutí.

A podpore okolia!

Uvedomujem si, že sa môže zdať, že sa tu v poslednej dobe roztrhlo vrece s
plytko znejúcimi poznámkami a motivačnými citátmi.
Ale celý blog sa zrodil s myšlienkou priniesť niečo pozitívne,
deliť sa mojom tvorbou a vytvárať také, vnímanie každodenného svete, aké si užívam.

Vždy je to len tak, ako to vnímaš.

sPOts je nový projekt mapujúci miesta
mesta, ktoré som ešte nie celkom strávila a zaakveptovala.
Zhmotnenie viet, ktoré som napísala pár riadkov dopredu.


25102015

štvrtok 22. októbra 2015

Medúza






illustrations by vikky.salmon

It's been over a year since I have last freed my mind this much.

xxx

Je tomu niečo vyše roka, čo som sa naposledy takto na papier vyšalela.


22102015

piatok 16. októbra 2015

Pozlátka


illustration by vikky.salmon

I planned to visualise the skirt of one of the first year students.
It was made out of cotton, burgundy in colour, praised by many.
Many well dressed and full of expectations.

Just like us a year ago.

What a top-class school and staff.
Because such successful people graduate from here.
Or at least, it's being presented that way.

However I couldn't stand to look at the image I drew. It was chaos. Absolute...
I had to cover up the skirt. How? Simply.
Stick a piece of paper on top of it!

One of the corners however came of. Looking at that visual lie, I let it be.
Let at least that little piece be authentic. In a certain sense: true.

At the back of the paper I wrote a few words, that threw me back in time.
To wrappers,
in which the marathon runners were isolating their bodies;
in which the chocolates, that meant more than sweets, were wrapped;
in which salonky* used to hang on the Christmas tree back at home.

And that reminded me of how we, as children, lie.

There are salonky*, that pretend to be full, but the truth is otherwise.
Do you remember, how you used to undress the Christmas tree of them?
Mum would always find out. 
With time.

And that would hurt even more.

*Salonka /pl. salonky/ is a typical kind of chocolate packed in shiny wrappers hung on Christmas tree as a decoration in Slovakia.

xxx

Plánovala som zvizualizovať sukňu jedného dievčaťa z prváku.
Bavlnenú, bordovej farby, chválenú inými. 
Vyobliekanými a plnými očakávaní. 

Tak ako asi aj my pred rokom.

Aká špičková škola a hviezdna budúcnosť.
Lebo z tohoto miesta vychádzajú úspešní ľudia.
Teda, ono sa to tak prezentuje.

Nedalo mi, no ten môj obrážťok bol jeden chaos. Dovolím di tvrdiť, grc. A sukňu som musela skryť.
Ako? Jednoducho, prvoplánovo. 
Zalepiť!

Jeden z rožkov sa však odškeril. Tak pri toľkej falši, reku, aspoň ten nechám tak.

Dozadu, dozadu som napísala pár slov, ktoré ma vrátili naspať. 
K pozlátkam, 
v ktorých som videla bežcov na maratóne, 
v ktorých som dostala bonbóny, čo znameli viac než sladkosť,
v ktorých sa na domácom vianočnom stromčeku kedysi chovali salonky.

A to mi pripomenulo klamstvá, ktoré ako deti páchame.

Sú salonky, ktoré sa tvária plno, ale pravdepodobne nie sú.
Pamätáš, ako si objedal vianočný stromček?
Mamina to aj tak vždy zistila. 
S časom.

A teba to bolelo o to viac.


06102015

pondelok 12. októbra 2015

Threads













illustrations by vikky.salmon



Lines, threads,
cross over one another.
Turned themselves into patterns.



12102015

štvrtok 8. októbra 2015

Jabĺčka v župane


illustration by vikky.salmon

It's been two years since I have last analysed a poem. With her.
It's been a year since I have last created a folder. With illustrations.
It hasn't been even a week since I have left home and I am back. With them.

When I'm home, eating breakfast in silence doesn't happen.
And switching on the radio, the tune that came out first,
was that of a band whose concert I'm going to tonight.
And these apples have fallen off the trees surrounding the venue.

Circle coming full.

xxx

Sú tomu dva roky, čo som naposledy analyzovala báseň. S ňou.
Je tomu rok, čo som naposledy vytvorila priečinok. S ilustráciami.
Nie je tomu ani týždeň odkedy som odišla z domu a som späť. S nimi.

Keď som doma, neraňajkujem v tichu.
Ako som tak zapínala rádio, noty, ktoré z neho vyšli ako prvé, 
boli autorstva kapely, na ktorej koncert večer idem.
A tieto jabĺčka opadli z okolitých jabloní klubu.  


08102015

pondelok 1. júna 2015

Postacie Povstanú















illustrations by vikky.salmon

Faceless figured I have faced over the past few weeks.
People, who used to be nameless strangers a few months ago.

You know what's beautiful about these?
It ain't the outcome, it's the process of creation.
The time spent perceiving every wrinkle on their clothing, the arrangement of hair or laces on their shoes.
To slow down, trace their outlines, describe the reality through the use of line.

Such a simple element: a line.
One, that can expand or shrink, enlarge or diminish, remain straight or curved.
It just depends on the tool you use, the force you apply, the direction you lead your hand in.
Its all up to you, that little element that allows you to make magic.
Let's you define and describe, as I have figured out a few years back.
Convert reality to paper. To make the impression of the  3-dimensional on a two dimensional plane.

The quality of line, that magic all those strange art teachers talks about. 
Trust me, it takes time to see!
And therefore I thank them for their precious time!

***

Zachytila som postavy bez tvárí, na ktoré som sa posledné týždne pozerala.
Povstali na papieri. Z tenulinkej čiarky.
Ľudia, ktorí mi boli ešte pred pár mesiacmi cudzí.

Čo je však na tom všetkom krásne?
Nie je to výsledok, je to krvopotný proces.
Čas strávený pozorovaním každého záhybu na oblečení, poukladaní vlasov či šnúriek v topánkach.
Zastala som, vnímala som, načrtla som obrysy reality čiarou.

Tak jednoduchý prvok: linajka.
Čiara, ktorá kľudne môže spuchnúť alebo sa scvrknúť, zväčšiť alebo zmenšiť, vyrovnať alebo ohnúť.
Záleží len na pomôcke, ktorou pracujete, sile, ktorú vyvíjate, a smere, ktorý vyberiete.
Je len na vás a tá jednoduchá figúra buduje trojrozmernú realitu, na dvojrozmernom povrchu, len tak, z ničoho.
Definuje i opisuje.

Kvalita čiary, o ktorej záhadnej moci hovoria všetci učitelia výtvarnej.
Vravím vám, trvá to, pokým si ju sami všimnete!
A ja im ďakujem za všetok ten čas!


01062015

streda 20. mája 2015

On the move



illustrations by vikky.salmon

I have been on the move for the last few years of my life.
Travelling from a country to country, every single week, again and again.

At this moment in time, I am again away from home.
However travelling home has become a little more rare, but...
Online ordered public transport tickets printed out on A4s, stamped with magenta symbols 
have been accumulating on my tiny desk.

A desk without a matching chair. One, that I barely manage to sit by.

*These two have waited for long in order to be seen.

/

Môj život za posledných pár rokov ľahko definovať frázou: v pohybe.
Cestovanie z krajiny do krajiny, týždeň čo týždeň, znovu a zas.

V tomto momente som zase odtrepaná z domu.
Vraciam sa zriedka,ale...
Na stolíku sa mi hromadia lístky opečatené magentovými znakmi.

Stolík vám je na toľko špecifický, že stolička pri ňom stojaca je priveľká.
Čo znamená, že moje stehná sa medzi mestia eLTéTé.

*Dvojica čakala celkom dlho, pokým uzrie svetlo sveta.



20052015 

nedeľa 29. marca 2015

Long time no see...








... I know, I know.
I am fully aware.
But don't you worry. 
Soon there will come a time when I will get back on track. 
But what does "soon" mean? 

***

Viem, uznávam, dlho sme sa nevideli.
Som si toho plne vedomá.
Nebojte sa.
Čoskoro som späť. 
A to je kedy to "čoskoro"? Šestnásteho?


29032015

piatok 5. decembra 2014

Cestou k babke

postcards by vikky.salmon
high quality GIF here

Once upon a time, when we travelled from a town to another,
we focused closely on what was going on behind the window.
We stalked storks, wanting to know whether they've nested already.

We also kept out eyes on the lake. The one lake on our way.
We needed to know, whether it has frozen already.
If yes, we also needed to know whether the young aspiring hockey players managed to get going.
That was our pastime on our way to visit grandma.

Now I look at lakes from above,
hear my mums voice telling me, how much ice-skating she has done when she was young.
Other winter games were different to the way we know them today too.
Nobody cared about not having the right waterproof jackets or trousers.
It didn't matter that you were completely wet in a few moments, all that mattered was the fun.

I like sledging a lot, however I"m terified of ice-skating.
You won't therefore get me to come over for some ice-skating to a pond.
However I can depict it on postcards for you.
And I hope it is going to ignite memories.

xxx 

Keď sme cestovali z mesta do mesta,
najskôr úzkou cestou a potom širokou,
skupinovo sme sledovali, čo sa deje za šibami.
Kukali sme, či už sa tu i tam hmýria bociany, či už postavali hniezdo.

Sledovali sme, či už rybník zamrzol.
Ak áno, či sa na ňom odohrávajú najdôležitejšie extraligové zápasy v stredoslovenskom hokeji.
Cesta k babke tak vždy rýchlo prefrčala a my sme sa zabavili.

Teraz sa tak dívam na rybníky z hora, 
počujem maminin hlas a to, ako mi hovorí, koľko toho ona za mladi nakorčuľovala.
Vraj aj sánkovačka bola čosi iné čo dnes.
No a čo, že nemali otepľovačky a iné nepremokavé oblečky.
Sánkovali sa o dušu, aj keď boli po pár minútach mokrí ako myši.

Sánkovačku môžem, korčúľ sa však bojím.
Takže na jazero ma nedostanete, ale nakresliť vám ho nakreslím. 
Aspoň takto na pozdravy.
Dúfam, že vyvolajú spomienky.


05*12*2014

štvrtok 4. decembra 2014

streda 3. decembra 2014

Postcards



postcards by vikky.salmon

I remember making cards to be a project we did ever since.
It would always be my little home project to complete.
And once I learnt to write, I would be asked to fill them as well.
Put adresses on the envelopes.
And off they go! 

I wish I had the ability to see the reaction they provoke in their recipients.
Ever thought of it?

xxx

Vianočné pohľadnice sa u nás vyrábali odjakživa na kolene. V teple domova.
Každý rok ich mám na starosť, a mrzí ma, ak ich náhodou nestihnem.
Keď som sa naučila písať, začala som do nich aj veršíky čarbať.
Zabalím do obálky, napíšeme adresy a vyšleme na vandrovku.

Keby som tak mala raz možnosť vidieť oči človeka v momente, kedy dopis od nás otvorí.
Premýšľali ste nad tým?

*Kedykoľvek otváram balíček, prajem si, aby to jeho odosielateľ videl. Možno aj vidí...



03*12*2014