piatok 5. decembra 2014

Cestou k babke

postcards by vikky.salmon
high quality GIF here

Once upon a time, when we travelled from a town to another,
we focused closely on what was going on behind the window.
We stalked storks, wanting to know whether they've nested already.

We also kept out eyes on the lake. The one lake on our way.
We needed to know, whether it has frozen already.
If yes, we also needed to know whether the young aspiring hockey players managed to get going.
That was our pastime on our way to visit grandma.

Now I look at lakes from above,
hear my mums voice telling me, how much ice-skating she has done when she was young.
Other winter games were different to the way we know them today too.
Nobody cared about not having the right waterproof jackets or trousers.
It didn't matter that you were completely wet in a few moments, all that mattered was the fun.

I like sledging a lot, however I"m terified of ice-skating.
You won't therefore get me to come over for some ice-skating to a pond.
However I can depict it on postcards for you.
And I hope it is going to ignite memories.

xxx 

Keď sme cestovali z mesta do mesta,
najskôr úzkou cestou a potom širokou,
skupinovo sme sledovali, čo sa deje za šibami.
Kukali sme, či už sa tu i tam hmýria bociany, či už postavali hniezdo.

Sledovali sme, či už rybník zamrzol.
Ak áno, či sa na ňom odohrávajú najdôležitejšie extraligové zápasy v stredoslovenskom hokeji.
Cesta k babke tak vždy rýchlo prefrčala a my sme sa zabavili.

Teraz sa tak dívam na rybníky z hora, 
počujem maminin hlas a to, ako mi hovorí, koľko toho ona za mladi nakorčuľovala.
Vraj aj sánkovačka bola čosi iné čo dnes.
No a čo, že nemali otepľovačky a iné nepremokavé oblečky.
Sánkovali sa o dušu, aj keď boli po pár minútach mokrí ako myši.

Sánkovačku môžem, korčúľ sa však bojím.
Takže na jazero ma nedostanete, ale nakresliť vám ho nakreslím. 
Aspoň takto na pozdravy.
Dúfam, že vyvolajú spomienky.


05*12*2014

1 komentár: